reklama

Ešte raz o eurovoľbách (1). Volebné správanie mladých ľudí.

Aj v iných štátoch EÚ sa stáva, že účasť v eurovoľbách niekedy padne do podpriemerných čísel, v dôsledku nejakej nepriaznivej konštelácie okolností. Napríklad v Litve bola v roku 2004 účasť druhá najnižšia v rámci EÚ – 21%. V dvoch ďalších voľbách však bola účasť nadpriemerná – 45, resp. 48%. Slovensko je ojedinelé v tom, že podpriemerné ukazovatele vykazuje dlhodobo, a stabilne – v doterajších troch voľbách sme vždy skončili na poslednom mieste.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Príčiny sú teda zrejme hlbšie, systémové a komplexnejšie, než by sa zdalo na prvý pohľad. Pokúsim sa zamerať na tri faktory, ktorým sa v doterajších analýzach a komentároch dostalo menej pozornosti. Tento blog venujem prvému z nich – volebnému správaniu mladých ľudí.

Popri celkovo nízkej volebnej účasti je zarážajúcejšia možno už len úplne katastrofálna volebná účasť medzi mladými ľuďmi. Navyše okorenená nedávno zverejnenými výsledkami simulovaných volieb na stredných školách. Žiaci a žiačky symbolicky poslali do EP až troch zástupcov Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu, pričom brat Mariána, Martin, získal medzi mladými suverénne najviac krúžkov. Stredoškolská mládež by do EP poslala na druhom mieste Jozefa Golonku, ako aj ďalších troch-štyroch kandidátov, o ktorých politických názoroch, postojoch a konkrétnych činoch nevieme zhola nič, a možno sa už nikdy nič ani nedozvieme. Vo svetle týchto údajov vyzerá byť situácia ešte hrozivejšia. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj priateľ Péter Hunčík hľadá na uvedený jav vo svojej glose racionálne vysvetlenie: nefunkčnosť demokratických inštitúcií, dvojtvárnosť a skorumpovanosť „štandardných“ politických strán a ich predstaviteľov, slabá vymožiteľnosť práva, neriešenie skutočných problémov a z toho všetkého vyplývajúca frustrácia mladých ľudí. Tí potom buď nejdú voliť, alebo sa prikláňajú k politikom a stranám, čo sa radikálne vymedzujú voči „starým štruktúram“ a ponúkajú hotové riešenia, najlepšie hneď. Iste, to je všetko pravda, ale obávam sa, že volebné správanie mladých sa nedá vysvetliť (len) takýmito uvedomelými pohnútkami. Veľký kus pravdy má Marián Leško, ktorý príčiny vidí v indolencii – ľahostajnosti, nevšímavosti, ba priam lenivosti. Ja by som dodal ešte aj nevedomosti, ignorancii, neschopnosti vidieť a chápať veci v súvislostiach, v nezáujme o veci verejné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za komunizmu boli hlavy mladej generácie systematicky vymývané ideológiou: občianska výchova, branná výchova, dejiny robotníckeho hnutia, komunistickej strany, vedecký ateizmus, vedecký komunizmus, večerné univerzity marxizmu-leninizmu, stranícke aktívy, pionierska organizácia, socialistický zväz mládeže. Citátmi Marxa, Lenina a komunistických pohlavárov sa povinne museli hemžiť všetky texty, od biologických traktátov cez umenovedné štúdie až po príhovor z príležitosti dňa detí. Systém „buržoáznej demokracie“ bol vyobrazovaný ako čertov výmysel, pozlátka, finta na ohlupovanie ľudí. Iste, väčšine ľudí tieto reči a apely išli jedným uchom dnu, druhým von. Avšak rovnako, ako v prípade všadeprítomnej reklamy dnes, podprahovým spôsobom sa ukladali v ich hlavách a formovali ich politické, právne a sociálne vedomie. Z dnešného pohľadu sa toto formovanie javí ako „deformovanie“, avšak je nepopierateľné, že komunistická ideológia tvorila vcelku ucelený „hodnotový“ systém.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké je však politické, právne a sociálne vedomie súčasnej mladej generácie, pätnásť- až tridsaťpäťročných? V mnohých prípadoch je deformované tiež, len iným spôsobom. Ideologickú výchovu komunistického typu totiž nenahradila ucelená výchova k demokratickému občianstvu, ľudským právam, európskym hodnotám, skôr hodnotová prázdnota, alebo hodnotová mätež. Školské predmety, ktoré by mali žiakom a žiačkam hodnoty sprostredkovať – občianska náuka, etická výchova, dejepis, zemepis, umelecká a estetická výchova – sú väčšinou na okraji záujmu škôl, ba celého rezortu školstva. Nepopieram obrovský význam matematiky, prírodovedných, či technických predmetov. Lenže diferenciálne rovnice druhého rádu, či trigonometrické funkcie potrebuje k svojmu každodennému životu len mizivé percento populácie. Rôzne medziľudské, spoločenské a pracovné situácie však rieši každý a každá z nás každodenne, preto adekvátna kultivácia politického, právneho, mravného vedomia musí byť rovnako nevyhnutnou súčasťou vzdelávacích programov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skutočnosť, že deti v slovenských školách majú značné problémy s porozumením textu (čo sa ukazuje pri testovaniach), znamená aj to, že nedokážu chápať veci, skúmať javy a udalosti v súvislostiach. Tí, čo žijú v relatívnom blahobyte, považujú všetky výdobytky demokracie, trhu, Európskej únie, Rady Európy, NATO, OSN za samozrejmosť. (A tí, čo žijú na hranici extrémnej chudoby, alebo zápasia s existenčnými problémami, spravidla nechodiť voliť.) Nikto im však poriadne nevysvetlí, že ony tie výdobytky takými samozrejmými nie sú – že demokracia, ľudské práva, sloboda, rovnosť, spravodlivosť, inštitúcie právneho štátu, bezpečnosť a mier – nie sú raz navždy dané tým, že sme si ich vpísali do ústavy a zákonov. O zachovanie a kultiváciu týchto hodnôt je potrebné a nevyhnutné sa každodenne usilovať. A najprv ich treba aj pochopiť, intelektuálne zvládnuť.

Nízka prestíž a úroveň náuky o spoločnosti na základných a stredných školách vedie paradoxne k tomu, že práve na tieto disciplíny sa hlási najviac absolventov a absolventiek stredných škôl. Pretože je to vraj „ľahšie“. Lenže „ľahšie“ to vôbec nie je. Svet ľudí, spoločnosť, je svojím spôsobom omnoho zložitejším mechanizmom, ako svet ostatnej neživej či živej prírody. Potom máme síce haldy absolventov spoločenských a humanitných odborov, ale buď nenájdu uplatnenie vo svojom fachu, alebo sú nedovzdelaní a málo kompetentní.

Michal Havran vo svojom blogu výstižne popisuje, k akému výsledku vedie, keď „médiá a politici sa nám prihovárajú jazykom pomocnej sily v kravíne, všetko je jednoduché, všetko jednoduché je predsa zrozumiteľné a v zrozumiteľnom svete je všetko jasné a zmysluplné.“ V takomto svete za všetko zlé môžu „cigáni“, Maďari (či z maďarského pohľadu: Slováci), Židia, „homolobisti“, feministky, Američania, Bilderberg Group, eurobyrokrati, slobodomurári a ufóni. Na druhej strane, riešenie sa ponúka vzápätí: zložité spoločenské, celoeurópske a globálne problémy vyriešime šmahom ruky, dokonca šmahom ruky jedného-dvoch poslancov, či poslankýň vysielaných našimi politickými stranami do 751-členného Európskeho parlamentu. (Práve tento „mesidž“ sa strany pokúšali voličom v kampani vsugerovať.) Voliči a voličky sa upnú na najnovšieho „spasiteľa“ a načas je zase pokoj.

Jediné, v čom s Michalom Havranom nesúhlasím úplne je to, že za hlavných zodpovedných za takéto sploštené politické a právne vedomie značnej časti populácie považuje médiá a politikov, a spôsob, akým sa prihovárajú ľuďom. Ja by som medzi hlavných zodpovedných zaradil aj inštitúciu, ktorá dlhé roky ovplyvňuje vývoj človeka v období najcitlivejšom na jeho duchovné dozrievanie. Čiže školský systém. Pravda, v konečnom dôsledku sú zodpovední politici. Pretože za dvadsaťpäť rokov neurobili nič zásadné pre skvalitnenie našich škôl. A tak jediným uceleným hodnotovým systémom, ktorý sa dostáva do hláv našich detí v školách, je (katolícka) vierouka v rámci povinne voliteľnej náboženskej výchovy, a to dokonca cez naozaj kvalifikovaných sprostredkovateľov. Je už len paradoxom paradoxov, že práve katolícka cirkev a na ňu napojené organizácie chcú teraz robiť skríning všetkých učebníc a štátnych vzdelávacích programov, či neobsahujú niečo nezlučiteľné s katolíckou vieroukou. V štáte, ktorý má svetský charakter a podľa ústavy sa neviaže na žiadne náboženstvo. 

Alebo sú za toto všetko hlavnými zodpovednými médiá, intelektuáli, samotní občania a občianky? Preto, že nedokázali dotlačiť politikov, aby niečo zásadné s tým školstvom predsa len urobili? Lebo im je to ľahostajné? Vyzerá to na peknú Hlavu XXII.

Kálmán Petőcz

Kálmán Petőcz

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pôsobil som už v politike, diplomacii, štátnej službe aj v mimovládnom sektore, učím, pracujem s mládežou. Venujem sa hlavne ľudským právam v interdisciplinárnom kontexte. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu