Chcem byť prezidentom všetkých občanov

Autor: Kálmán Petőcz | 12.3.2014 o 23:15 | (upravené 13.3.2014 o 9:04) Karma článku: 8,81 | Prečítané:  751x

Výrok, že chcú byť prezidentmi všetkých občanov, je jedným z najčastejšie sa opakujúcich vyjadrení prezidentských kandidátov. Úprimnosť týchto ich slov je však vážne spochybniteľná.

V tých debatách, ktoré som počul (nepočúval som zďaleka všetky, napríklad pani Mezenskú som nepočul vôbec), ani raz, ani od jedného kandidáta nezaznela veta: Chcem byť prezidentom všetkých občanov a občianok. Všetci chcú byť len prezidentmi mužskej časti populácie. Že preháňam? Možno. Oni by sa určite ohradili a odvolávali by sa na zaužívané (tradičné) jazykové pravidlá, podľa ktorých mužský rod vlastne zastupuje aj rod ženský. Áno, je to jazyková tradícia, ktorá však väzí v hlboko zakorenenom presvedčení o podriadenom postavení ženy v rodine a spoločnosti. Kto iný by mal začať s odbúravaním tejto zlej tradície, kto iný by mal začať používať rodovo korektný jazyk, ak nie prezident?

Áno, všetci sa obracajú na všetkých občanov. Až pokým sa nepozabudnú a skutočne od duše sa nezačnú odvolávať na záujmy a potreby Slovákov, slovenského národa a najmä na tzv. národnoštátne záujmy. Národnoštátne záujmy sú druhý najčastejší pojem, ktorý kandidáti s obľubou používajú. Určite je možné definovať záujmy slovenského národa ako takého, dajú sa vymedziť záujmy štátu ako celku, dá sa hovoriť o záujmoch všetkých občanov a občianok (alebo aj obyvateľov a obyvateliek Slovenskej republiky). Neustále odvolávanie sa na „národnoštátne záujmy" je však v mojom chápaní výrazom redukovania záujmov celého štátu na záujmy jednej časti (i keď dominantnej) jeho populácie. Ale potom akýže prezident všetkých občanov?

Na otázku týkajúcu sa súčasného zákona o občianstve sa máloktorý z kandidátov odvážil odpovedať, že túto tzv. Ficovu novelu by bolo treba jednoducho zrušiť a vrátiť sa k stavu spred roka 2010. Maximum, k čomu sa niektorí dostali, bola podpora ďalšej novelizácie zákona. Na základe princípu tzv. skutočnej a pevnej väzby (genuine link). Výsledkom takejto zmeny, už dlhodobo pripravovanej ministerstvom vnútra, by bol nasledovný stav: občan SR, ktorý sa odsťahoval do Patagónie, tam pracuje, platí dane, vybaví si tam pobyt, Slovensko navštívi raz za dva-tri roky, alebo vôbec, si slovenské občianstvo udržať môže. Človek, ktorý sa neodsťahoval nikde, žije tu naďalej, tu pracuje, tento štát zveľaďuje, tomuto štátu platí dane, len sa odvážil požiadať o občianstvo susedného štátu, s ktorým ho viaže množstvo reálnych rodinných, kultúrnych a citových väzieb, nuž ten o občianstvo príde. Princíp trvalej a pevne väzby je tu pitoreskne obrátený úplne na hlavu. Osoba, ktorá si požiadala o maďarské občianstvo, ale sa neodsťahovala do Maďarska, podľa tejto interpretácie má maďarské občianstvo len fiktívne, avšak nie podľa práva. Na oplátku ju teda treba pripraviť aj o občianstvo slovenské. Takže bude mať jedno fiktívne občianstvo, podľa slovenských politikov neplatné, a potom už žiadne, lebo občianstvo štátu, ku ktorému ho naďalej viaže pevné a skutočná väzba, jej zobrali. V podstate ju potrestali. Možno že je takéto riešenie formálneprávne v poriadku (nevieme, ústavný súd odkladá svoje rozhodnutie). Jeho politická neprezieravosť je však zrejmá: štát sa zbavuje aktívnych občanov na úkor tých, ktorí pre štát už priamy úžitok neprinášajú. Čo je však najdôležitejšie: takéto riešenie je hlboko nemorálne, necitlivé, neľudské a diskriminačné.

Nuž, a napokon najnovší evergreen: tradičná rodina. Tradičná rodina ako abstraktný, idealizovaný kolektív. V tomto ohľade je táto téma podobná naratívu ochrany „národnoštátnych záujmov". Je nevyhnutné ochraňovať väčšinu, ktorú zlá menšina ohrozuje. Nie je síce známe, ako ju ohrozuje, ale znie to dobre. Lenže žiadne abstraktné kolektívy v podobe idealizovanej rodiny, idealizovaného národa, idealizovanej náboženskej obce, idealizovanej spoločenskej skupiny neexistujú. Existujú len konkrétni ľudia, ktorí sa správajú čestne a morálne, alebo sa tak nesprávajú. Vzájomne vstupujú do rôznych vzťahov, ktoré sa niekedy vydaria, niekedy nie. Bez ohľadu na to, či forma týchto vzťahov zodpovedá abstraktnému ideálu, či nie.

Nuž, volič, ktorý si chce vybrať kandidáta s reálnymi predpoklady stať sa prezidentom všetkých občanov a občianok, má skutočne ťažkú úlohu. Asi si bude musieť opäť vyberať to „najmenšie zlo".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?