Niežeby človek, ktorý sa intenzívne zaujíma o dejiny dvadsiateho storočia, nemal o týchto udalostiach aspoň rámcovú predstavu, ale takto koncentrovane podané strohé fakty pôsobia skutočne ohromujúco. Väčšina ľudí u nás však o rozmere katastrofy v Krvavej zemi nemá ani potuchy.
Všetko sa začalo úmyselným vyhladovaním vyše troch miliónov Ukrajincov (najmä vidiečanov, sedliakov) Stalinom v rokoch 1932-33. Pokračovalo Veľkým terorom v rokoch 1936-37, keď Stalin dal vyvraždiť alebo deportovať do Gulagov státisíce Poliakov a Ukrajincov a iných príslušníkov menšinových národov, a na ich miesta a do ich majetkov sťahoval Rusov. Po septembri 1939, keď si Hitler so Stalinom rozdelili medzi sebou Poľsko a baltské štáty, pokračoval zbesilý teror z oboch strán. Nacistické úderky na obsadených územiach vraždili Židov, poľskú elitu, „neprispôsobivých", zdravotne postihnutých, ľudí s neheterosexuálnou orientáciou, sovietske trestné oddiely opätovne Poliakov (už tých z obsadeného Poľska, napríklad v Katyni 20 tisíc poľských dôstojníkov), Estóncov, Litovcov, Lotyšov.
Keď Hitler v júni 1941 napadol Sovietsky zväz, na obsadených územiach pokračoval v systematickom vraždení Židov (napríklad v Babom Jare pri Kijeve za púhe dva dni postrieľali vyše 30 tisíc ľudí), pričom plán bol vyhladovať všetkých Ukrajincov, Bielorusov a Rusov z obsadeného územia, aby potraviny z tejto úrodnej zeme mohli plne byť k dispozícii zásobovaniu nemeckej armády a nemeckého zázemia. Tri milióny sovietskych vojakov zajatých v prvej fáze vojny zomreli hladom a zimou v primitívnych zajateckých táboroch, na oplátku Stalin dal deportovať na Sibír státisíce volžských Nemcov. Keď Hitlerova zločinecká klika zistila, že strieľanie a vyhladovanie Židov je príliš pomalá a málo efektívna forma konečného riešenia židovskej otázky, začali využívať na priemyselnú likvidáciu Židov koncentračné tábory, či tábory smrti v Majdanku, Sobibóre, Treblinke, Bełżeci, a napokon v Auschwitze (Oświęcim). Celková bilancia z oboch strán: štrnásť miliónov mŕtvych (z toho približne 6 miliónov Židov), mužov, žien, detí, starých, mladých, ktorí nezomreli so zbraňou v ruke, ale ako obete represálií a genocídy.
Snyderovu knihu by si mali povinne prečítať:
1. Všetci (vrátane nášho pána premiéra), ktorí tvrdia, že pri hodnotení oboch totalitárnych režimov je možné rozlišovať medzi tzv. sociálnymi istotami, ktoré vraj poskytovali svojim obyvateľom, a medzi tzv. nedostatkami demokracie a dodržiavania ľudských práv v nich. Nuž, nedá sa: relatívne sociálne istoty jedných boli vykúpené životom, slobodou a majetkom druhých. Platí to rovnako aj pre československý komunizmus v jeho podobe reálneho socializmu, aj pre vojnový slovenský štát. Prvý z týchto režimov nemožno odtrhnúť od jeho stalinského predobrazu, rovnako ani Tisov režim sa nedá oddeliť od nacistického Nemecka.
2. Všetci, čo sa snažia bagatelizovať víťazstvo Mariána Kotlebu v župných voľbách a jeho názory, dokonca jeho osobu - či už stretávaním sa s ním, alebo zaobaleným preberaním jeho názorov - legitimizujú. Myšlienkový svet Kotlebu predstavuje tie najtemnejšie stránky európskych dejín. A platí to aj vtedy, ak mnoho voličov zaňho hlasovalo hlavne z frustrácie, či z protestu.
3. Všetci, ktorí prirovnávajú Brusel (Európsku úniu) k sovietskej Moskve alebo nacistickému Berlínu. Európske inštitúcie vybudované po II. svetovej vojne sú zárukou mieru, relatívnej stability, kolektívnej spolupráce a dodržiavania demokratických princípov a ľudských práv na našom kontinente. Áno, tieto inštitúcie sa vo svojej činnosti niekedy zadrhávajú a podliehajú vývoju a reformám, ako všetko na svete. Ale bez mieru a stability sú aj ekonomická prosperita, demokracia, či „istoty" ilúziou. Prioritizácia „národných záujmov" oproti „európskym" sama osebe nič nerieši, ak sa politika na „národnej úrovni" (na úrovni jednotlivých členských štátov) netvorí demokraticky a s rešpektom k ľudským právam všetkých. Za naše zlyhania - aj vo vzťahu k EÚ - sme zodpovední najmä my sami.
4. Všetci tí stredoeurópski, najmä slovenskí a maďarskí politici, či „národní buditelia", ktorí hlásajú tézu, že práve slovenský / maďarský národ bol ten, ktorý v dejinách (či v 20. storočí) najviac trpel, či bol najviac utláčaný, či trpel pod jarmom toho druhého. Nie, v našom bezprostrednom okolí najviac trpeli Židia, Poliaci, Ukrajinci a Rusi. Každé utrpenie je samozrejme individuálne, a preto toto poznanie prináša malú útechu tým tisícom, či desaťtisícom Slovákov a Maďarov, ktorí v dvadsiatom storočí tiež, a naozaj trpeli. Pokiaľ však ide o „celonárodné" utrpenie a krivdy (pretože odvolávanie sa na ne tvorí hlavný arzenál nacionalistov a populistov), tak kolektívne utrpenie Slovákov a Maďarov sa pri všetkom rešpekte a piete k ich obetiam ani zďaleka nemôže rovnať kolektívnemu utrpeniu Židov, Poliakov a Ukrajincov.
5. Všetci, čo sa snažia dávať „kompetentné" rady Ukrajincom v ich dnešnom boji. Ktorí sa zastávajú zlodeja a tyrana Janukoviča a zastávajú sa výhradne promoskovskej orientácie Ukrajiny. Bez znalosti ukrajinských dejín v dvadsiatom storočí nie je celkom možné pochopiť ani súčasné udalosti. Ukrajina patrí do Európy, Janukovič do väzenia.
6. Všetkým tým, čo majú nutkanie z vlastných neúspechov viniť akýchsi vnútorných nepriateľov, najčastejšie v podobe rôznych menšín a ľudí odlišujúcich sa od aktuálnej väčšiny, a huckať proti nim v záujme udržania si politickej moci a ekonomického vplyvu väčšinovú verejnú mienku. Všetky Stalinove a Hitlerove represálie a genocídy sa začali identifikáciou vnútorného nepriateľa, ktorý mal byť prekážkou rozkvetu tej správnej rasy, triedy, spoločenskej skupiny, či toho vyvoleného národa. Knihu Bloodlands odporúčam aj tým, čo veria v rôzne „celosvetové sprisahania", či konšpiračné teórie. Jednou z hlavných propagandistických zbraní Hitlera aj Stalina boli práve konšpiračné teórie, či už a celosvetovom židovskom spiknutí proti Nemcom, či už o nejakých tajných mocenských centrách ovládaných vnútornými nepriateľmi riadených zo zahraničia.
7. Knihu by si určite mal prečítať aj budúci prezident. Aby si do všetkých dôsledkov uvedomil, aké hodnoty má zastávať a reprezentovať, a od akých pseudohodnôt sa má jednoznačne dištancovať.