To už naozaj nemáme iné problémy?!

Autor: Kálmán Petőcz | 1.9.2013 o 18:48 | (upravené 1.9.2013 o 19:03) Karma článku: 14,39 | Prečítané:  6582x

V nadpise uvedené zvolanie je častou reakciou mnohých ľudí na kusé informácie o pripravovanej celoštátnej stratégii ľudských práv. Z toho, čo sa doteraz dostalo na verejnosť, človek naozaj môže nadobudnúť dojem, že pripravovaná ľudskoprávna stratégia nie je o ničom inom, ako o právach LGBTI komunity (osôb s odlišnou ako heterosexuálnou orientáciou), ďalej o akomsi násilnom presadzovaní sexuálnej výchovy a „rodovej ideológie“ vraj priečiacej sa našej „tradičnej morálke“.

Takýto pohľad na vec však do diskurzu vniesla Konferencia biskupov Slovenska a s ňou spriaznené kresťansko-konzervatívne spolky a združenia, a najnovšie aj Matica slovenská. Dotknutí, čiže LGBTI aktivisti a feministky samozrejme reagovali a kruh sa uzavrel. Žiaľ, vykoľajenie celej tzv. verejnej diskusie o ľudskoprávnej stratégii si sčasti spôsobilo ministerstvo zahraničných vecí samo. Je chvályhodné, že úlohu takýto dokument vypracovať prevzalo od minulej vlády, resp. od bývalého podpredsedu vlády pre ľudské práva. Avšak dlhý čas si ju prehadzovalo z jednej ruky do druhej ako horúci zemiak, nevyvinulo žiadnu aktívnu komunikačnú stratégiu, ktorou by si zabezpečilo širšiu podporu odbornej verejnosti a médií. Aj ostatná reakcia pána ministra Lajčáka na jeho blogu je skôr obranná, defenzívna, ako aktívna. A tak 4. septembra na najbližšom zasadnutí rady vlády pre ľudské práva sa bude rozhodovať o tom, ako ďalej so stratégiou po troch rokoch od vzniku úlohy.

Vtip je v tom, že naozaj máme aj iné ľudskopávne problémy, a je ich veľa. A na všetky tieto problémy návrh ľudskoprávnej stratégie poukazuje a navrhuje ich riešiť. Stačí si len text prečítať celý (materiály označené dátumom 15.7.2013) a nevytrhávať veci z kontextu. Autori totiž vychádzajú zo všeobecne prijatého princípu (áno, všetky štáty sveta, nielen európske, sa k nemu prihlásili na Svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni v roku 1993), že ľudské práva sú univerzálne, nescudziteľné, nedeliteľné a vzájomne prepojené.

Sú univerzálne, čiže platia vždy a všade a zároveň všetky ľudské práva prináležia všetkým ľuďom (čiže aj ženám a osobám s odlišnou akou heterosexuálnou orientáciou). Sú nescudziteľné, čiže nám prináležia prirodzene, nie sú darom ani sankciou štátu, ani akejkoľvek inej inštitúcie. Štát ich má garantovať a vytvoriť podmienky pre ich napĺňanie. Sú nedeliteľné a vzájomne prepojené, čo znamená, že len ich spoločné uplatňovanie zaručuje plné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

Môžete mať formálne neobmedzenú slobodu prejavu, keď si váš názor žiadna kompetentná inštitúcia nevypočuje a nezohľadní v situáciách, ktoré sa vás bytostne týkajú, alebo keď ste za prejavený názor priamo či nepriamo postihnutí, alebo keď vás zahriaknu, vysmejú, či znevýhodnia, ak nehovoríte „štátnym" jazykom, alebo keď umierate od hladu či od zimy. A tak je to so všetkými ľudskými právami. Ak ste sluchovo, zrakovo, pohybovo či inak zdravotne postihnutí, darmo ste podľa ústavy rovnoprávni s ostatnými, keď ani len to najzákladnejšie občianske právo - právo voliť - nemôžete vykonávať bez prekonávania obrovských prekážok, alebo ho nemôžete vykonávať vôbec.

Pokiaľ polícia bez zjavného dôvodu vymláti Rómov v nejakej osade na východnom Slovensku, väčšina spoločnosti to schvaľuje. Tak im (vraj) treba. Trošku sa ľudia zamyslia len vtedy, keď polícia začne strieľať po mladých ľuďoch, ktorých si zmýli so zločincami. Až vtedy si uvedomia, že „aj nám alebo našim deťom sa to môže stať". Dokážete sa vcítiť do duše detí v reedukačných centrách, odsúdených vo väzniciach, starších osôb v niektorých bežných zariadeniach pre seniorov? Často sú vystavení nedôstojnému a neľudskému zaobchádzaniu, ukrytí pred zrakmi verejnosti, bez možnosti sa brániť. Nie všetci sú to zločinci najťažšieho kalibru odsúdení za úmyselné a závažné trestné činy. Vám sa nemôže stať, že sa tam ocitnete? Alebo niekto z vašej rodiny alebo z okruhu vašich blízkych známych? Ak sa staráte o nevládneho, či chorého rodinného príslušníka (24 hodinová namáhavá služba) a dostanete za to od štátu 100 Eur mesačne, je to spravodlivé a morálne? Alebo keď vám štát vyvlastní majetok skráteným procesom, bez riadnej kompenzácie, z dôvodu „verejného záujmu"?

Vo všetkých oblastiach ľudských práv Slovenská republika zápasí s problémami. Formálne dané právo si nedokážete reálne uplatniť, nemôžete si ho vymôcť, pri porušení vašich práv sa často dlhé roky nedomôžete efektívnej ochrany a nápravy, alebo sa jej nedovoláte vôbec. Nie sú to síce problémy takého masového rozmeru, akým čelia niektoré rozvojové krajiny, či priam diktátorské alebo totalitné režimy. Avšak sú dostatočne závažné, aby k nim jedna členská krajina Európskej únie a Rady Európy konečne zaujala jasný postoj, nielen v teórii, ale aj v praxi.

To, čo v doterajšej diskusii najviac uniká, sú dve veci. Predovšetkým je to poukázanie na úzky vzťah a vzájomné prepojenie demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv. Bez rešpektovania ľudských práv všetkých neexistuje skutočná demokracia, a zároveň ľudské práva sa nedajú uplatniť bez efektívne fungujúcich inštitúcií demokratického právneho štátu. Ak teda orgány a inštitúcie právneho štátu (súdy, polícia, prokuratúra, kontrolné a monitorovacie orgány, nezávislé ľudskoprávne ustanovizne, verejné služby) nefungujú dobre, má to závažné dôsledky pre kvalitu ľudských práv obyvateľov štátu. Aj o tom teda musí byť ľudskoprávna stratégia. Politici by často chceli problematiku ľudských práv posunúť do polohy nezáväzných, abstraktných rečí, nedotýkajúcich sa ich majestátu a netýkajúcich sa výkonu moci. Ako to bolo za bývalého ombudsmana. Potom sú prekvapení, keď si ľudskoprávne inštitúcie začnú plniť svoju úlohu zodpovedne. Keď verejná ochrankyňa práv Dubovcová predložila skutočne nezávislú správu o zásahu policajtov v Moldave nad Bodvou, bola ministrom vnútra obvinená z „robenia politiky".

Po druhé, ľudskoprávna stratégia musí samozrejme vo zvýšenej miere prihliadať na postavenie a práva zraniteľných skupín, akýchkoľvek „menšín". Ony z vlastných síl nikdy nepresadia svoje legitímne záujmy, lebo budú vždy v početne podriadenom postavení. Najmä ak sa demokracia chápe zjednodušene ako väčšinové hlasovanie vo všetkých situáciách a za každých okolností. A keď tú väčšinu spravidla tvoria etnickí Slováci, v dospelom veku, správneho straníckeho zaradenia, (formálneho či skutočného) katolíckeho vierovyznania, mužského pohlavia, heterosexuálnej orientácie, a bez vážnejšieho zdravotného handicapu. Táto kombinácia je na Slovensku zjavne zárukou patentu na rozum a hlásania nespochybniteľných právd.

V 21. storočí, v Európe, by snáď naozaj malo byť anachronizmom redukovanie morálky na odsudzovanie homosexuality ako hriechu a upieranie prístupu LGBTI osôb k všetkým ľudským právam. Rovnako ako vnímanie práv žien založené na obraze Evy stvorenej z rebra Adamovho, čo má naveky predurčovať jej podriadené spoločenské a rodinné postavenie a zaradenie. Je smutné, ak si katolícka cirkev naozaj takto, a len takto, predstavuje morálku a naozaj vážne morálne prehrešky svetskej moci, ktorej priazeň hľadá, ale i seba samej, prehliada. Môže sa jej stať, že sa scvrkne na spolok zanietených, horlivých a bojovných zelótov, ale nebude už širokým masovým hnutím, všeobecne rešpektovanou a nasledovaniahodnou autoritou. Bez ohľadu na to, či sa jej na „Pochod života" do Košíc podarí pritiahnuť desať tisíc, stotisíc, alebo ešte viac nadšencov. Svojím bojovným, pluralizmus popierajúcim postojom devalvuje totiž aj tú jedinú, ináč úplne legitímnu otázku, ktorá jej vraj v súvislosti s politikou ľudských práv najviac leží na srdci: otázku začiatku a konca života.

Aj cirkev má samozrejme plné právo povedať svoj názor - je sloboda prejavu a sloboda vierovyznania, práva veriacich je potrebné v maximálnej miere rešpektovať. Avšak organizácia, ktorej vnútorné usporiadanie nie je demokratické, ale hierarchické a autoritatívne, nemôže klásť ultimatívne požiadavky štátnej moci, ktorá je usporiadaná demokraticky, nemôže ani spochybňovať pozitívne ľudskoprávne záväzky štátu, najmä nie vo veciach, ktoré sa netýkajú vnútorného života cirkvi. Napríklad by nemala spochybňovať ani Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Ak svetská moc takémuto tlaku ustúpi, sama spochybní Ústavu SR, podľa ktorej Slovenská republika je demokratický štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Potom si to naozaj nasmeruje nie na Západ, ale na Východ, do minulosti a nie do budúcnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?