Alarmujúca krátkozrakosť vzdelávacej politiky

Autor: Kálmán Petőcz | 11.5.2013 o 8:15 | (upravené 11.5.2013 o 8:52) Karma článku: 9,75 | Prečítané:  560x

Počas takmer siedmich rokov strávených v Ženeve som nespočetnekrát prešiel okolo Múru reformátorov, na ktorom sa obrovskými písmenami skvie nápis „Post tenebras lux“ (Po tme príde svetlo). Tento blog chcem venovať najmä rozširovaniu obzorov, prinášania svetla v otázkach týkajúcich sa ľudských práv. Čím iným mám začať, ak nie právom na vzdelanie? Veď práve ono je jedným zo základných predpokladov realizácie všetkých ostatných ľudských práv.

**** Po tom, čo vláda vyškrtla zo Správy o stave školstva konkrétny záväzok každoročného zvyšovania rozpočtu rezortu, minister financií Peter Kažimír vyhlásil, že navýšenie finančnej podpory bude možné až po uskutočnení štrukturálnych zmien v školstve. Tento, či obdobný argument po ňom v reakcii na protestné zhromaždenie učiteľov následne zopakovali aj viacerí jeho stranícki kolegovia. Veta vyslovená ministrom je však jedna veľká haluz. Niežeby školstvo nebolo zrelé na štrukturálne a systémové zmeny. Je na ne zrelé rovnako ako takmer všetky ostatné rezorty a sektory. Do niektorých sa však peniaze nalievajú aj bez dodatočných podmienok. Zrejme sú „štrukturálne“ uspôsobené tak, že značná časť tých peňazí sa napokon dostane do správnych vreciek. Podľa ukazovateľov vynaložených nákladov na školstvo z verejných zdrojov sa Slovensko zaraďuje na jedno z posledných miest zo všetkých štátov Európskej únie. Čísla sú deprimujúce nielen z hľadiska podielu rozpočtu školstva na celkovom objeme hrubého domáceho produktu (GDP), ale aj z hľadiska vynaložených nákladov na jedného žiaka či študenta. V roku 2009 bol príspevok SR na školstvo z verejných zdrojov 4.09 % GDP, čo bolo najmenej zo všetkých štátov EÚ, vrátane Rumunska (4.24 %) a Bulharska (4.58 %)! Priemer všetkých krajín EÚ bol 5.41 % GDP. Tieto údaje sa nemusia zdať až také tragické, avšak v prepočte na jedného žiaka či študenta to vychádza už len na 3985 Eur, pričom priemer EÚ bol 6504 Eur! V tomto ukazovateli sme síce Rumunsko a Bulharsko predbehli, ale zrejme len preto, že v prípade Slovenska sa v štatistike medzitým zohľadnili aj zdroje z fondov EÚ (v roku 2004 totiž tvorili výdavky prepočítané na jedného študenta skutočne slabých 2594 Eur). (Zdroj: Eurostat.) Verejné školstvo u nás je objektom rôznych „systémových“ a „štrukturálnych“ experimentov už od čias, kedy vzniklo, čiže od konca 18. storočia. Každý štát, každý režim chcel mať školstvo na svoj obraz, tak ako chcel mať na svoj obraz aj ľudí, ktorí zo škôl vychádzajú. Hlavnou úlohou demokratického školstva však nie je príprava pracovnej sily „pre trh práce“, ani formovanie „poddaných“ na obraz aktuálnej vlády, či režimu. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť právo na kvalitné, dostupné a slobodné vzdelanie pre každého. Má smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností, má posilňovať úctu k ľudským právam, k vlastnej kultúre aj ku kultúre druhých. (Dohovor o právach dieťaťa, čl. 28 a 29.) Zvýšenie šance uplatniť sa na trhu práce je len dôsledkom, či jedným z výstupov procesu výchovy a vzdelávania. Kľúčovým prvkom výchovno-vzdelávacieho systému boli vždy učitelia, pedagógovia. Bez učiteľa, bez učiteľky je škola ničím, je prázdnou nádobou. A je to tak aj v súčasnosti, napriek obrovskému rozmachu informačných a komunikačných technológií. Je ilúzia si myslieť, že postavenie a význam učiteľky, či učiteľa sa v globalizovanom prostredí znižuje. Práve naopak. Učiteľ má pomôcť mladému človeku orientovať sa v tej záľahe informácií a podnetov, ktorá sa naňho valí, a poskytovať mu spolu s rodičmi (a v prípade rozpadnutých, neexistujúcich, či uponáhľaných rodín často aj za nich) ľudský a mravný kompas v jeho napredovaní životom. Malo by byť eminentným záujmom demokratického štátu, aby sa do pedagogickej praxe dostali tí najlepší učitelia. Dobrý, odborne zdatný, tvorivý učiteľ (učiteľka) s otvorenou mysľou, dušou a srdcom je najlepšou zárukou správnych systémových zmien v školstve. Takému učiteľovi demokratický štát môže zálohovať aj väčšiu dôveru, a nemusí ho zaťažovať neúmernou administratívou a byrokraciou. Taký učiteľ si poradí aj so situáciou, keď nemá k dispozícii učebnicu, či učebné texty. On by totiž svoju učebnicu mal nosiť predovšetkým v hlave. Pretože najdôležitejšie nie to je, aby sa do pamäte dieťaťa natĺkli nesúvislé zhluky dát, poučiek, vzorcov a textov, ale aby svetu – neživému aj živému – porozumel v súvislostiach, a dokázal na základe toho tvorivo rozvinúť svoj vnútorný potenciál v prospech seba i celej spoločnosti. Štát by sa teda mal veľmi rýchlo zamyslieť nad tým, ako do školstva pritiahne tých najschopnejších, najtvorivejších, najlepších absolventov stredných škôl, prípadne aj ľudí z praxe. Pre úspech takéhoto podujatia je však potrebné zaviesť úplne iný systém motivácie pre učiteľské povolanie a zásadným spôsobom treba zmeniť aj spôsob prípravy učiteľov na pedagogických fakultách. To všetko, samozrejme, stojí peniaze, pán minister. Lenže tie peniaze sa v budúcnosti mnohonásobne vrátia – v hospodárskom raste, ale aj v posilňovaní sociálnej kohézie spoločnosti. Stohy peňazí, vyhodených na rôzne nezmyselnosti či potopených v korupčnom bahne sa však už nevrátia nikdy. Tak, ako sa zrejme nevrátia ani mnohí vynikajúci jedinci, ktorí kvôli krátkozrakosti politiky všetkých doterajších vlád v oblasti podpory vzdelanosti, zo Slovenska – fyzicky, či duchom – odchádzajú.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?